Cerrada je rituál návratu k sebe. K svojmu telu, svojim hraniciam a tomu, čo v sebe potrebujeme uzavrieť, aby sme mohli vykročiť ďalej.
Niekedy sa o nej hovorí ako o Rituáli zavinovania kostí. Vychádza z mexickej tradície práce s rebozom – pevne tkanou šatkou, pomocou ktorej sa telo kolíše, masíruje, uvoľňuje a napokon postupne zavinuje.
Nie je však iba prácou s telom. Cerrada je priestorom pre zastavenie, hlboký ponor do seba a vedomé uzatvorenie toho, čo už nechceme niesť ďalej.
Čo budeme zavinovať?
Na začiatku sa stretneme pri rituálnom kakau a rozhovore. Je to chvíľa na spomalenie a naladenie sa na seba.
Spoločne budeme hľadať zámer, s ktorým do rituálu vstupuješ.
Čo potrebuješ uzavrieť? Čo potrebuješ nechať odísť? Čo už nechceš niesť so sebou? A čomu chceš vo svojom živote vytvoriť nový priestor?
Nemusíš prichádzať s presne sformulovanou odpoveďou. Niekedy ju človek pozná už dlho. Inokedy sa ukáže až v rozhovore, v dotyku alebo v tichu počas samotného rituálu.
Môže ísť o pôrod a obdobie šestonedelia, stratu, ukončenie vzťahu, náročné životné obdobie, zmenu práce, sťahovanie či inú veľkú životnú zmenu. Cerrada však nemusí prísť iba po niečom bolestivom. Môže byť aj vedomým označením prechodu – medzi tým, kým som bola, a tým, kým sa stávam.
Cez telo, nie iba cez slová
Po úvodnom naladení prichádza práca s telom.
Cez masáž, dotyk a rebozo postupne pozývame telo k uvoľneniu. Rebozo telo podopiera, hojdá, jemne ním pohybuje a umožňuje mu na chvíľu prestať držať.
Je to priestor, v ktorom nemusíš nič robiť ani dosahovať.
Môžeš sa ponoriť hlbšie do svojho tela, vnímať jeho hranice, dych, napätie aj miesta, ktoré sa postupne uvoľňujú.
A potom prichádza samotné zavinovanie.
Zavinovanie kostí
Telo sa pomocou reboza postupne a vedome zavinuje v jednotlivých častiach. Pevnosť látky vytvára jasnú hranicu – pocit držania, opory a celistvosti.
Po období, keď sme možno boli dlho otvorené svetu, druhým ľuďom, starostlivosti, zmenám či silným emóciám, prichádza opačný pohyb.
Smerom dovnútra.
Zavrieť. Ohraničiť. Pozbierať sa. Vrátiť sa k sebe.
Preto pre mňa zavinovanie nie je iba technikou práce s rebozom. Je symbolickou bodkou za príbehom, ktorý potrebujeme dokončiť.
Nie preto, aby sme naň zabudli alebo ho vymazali. Ale aby mohol dostať svoje miesto.
Rituál pre životné prechody
Cerrada býva často spájaná so ženou po pôrode. A práve po pôrode môže mať svoje veľmi prirodzené miesto – žena prešla obrovskou telesnou aj vnútornou premenou a rituál jej môže ponúknuť čas, v ktorom je pozornosť opäť obrátená k nej.
No cerrada nie je iba popôrodným rituálom.
Je pre chvíle, keď cítime, že jedna etapa skončila, ale v nás ešte zostala otvorená.
Pre chvíle, keď potrebujeme na okamih prestať ísť ďalej a najskôr sa vrátiť k tomu, čo sa stalo.
Precítiť to. Pomenovať. Nechať telo prehovoriť.
A potom zavinúť to, čo má byť zavinuté.
Uzavrieť to, čo má byť uzavreté.
A z tohto miesta sa znovu otvoriť tomu, čo prichádza.