Možno máš za sebou pôrod, ktorý nebol taký, ako si si predstavovala. Možno sa pripravuješ na ďalší a cítiš, že tentokrát by si to chcela inak. Alebo je toho na teba v materstve jednoducho veľa a potrebuješ miesto, kde môžeš na chvíľu prestať všetko zvládať.
A možno ani presne nevieš, s čím prichádzaš.
Aj to je v poriadku.
Keď sa so ženou stretávam, jednou z najdôležitejších vecí pre mňa je, aby cítila, že môže byť sama sebou. Že mi môže povedať aj veci, pri ktorých si možno nie je istá, či sú „správne“. Že sa nebudem čudovať jej predstavám, pocitom ani rozhodnutiam. A že ju nebudem súdiť.
Chcem jednoducho prijať jej príbeh taký, aký je.
Nemusíš prísť s pripravenými otázkami
Naše stretnutie sa často začne úplne obyčajne.
„Ako sa cítiš?“
A niekedy ani to nie. Niekedy začneme niečím, čo práve vyplynie zo situácie, možno humorom alebo úplne bežným rozhovorom. Nemám potrebu vytvárať medzi nami formálnu atmosféru.
Chcem, aby si mala pocit, že sedíš oproti niekomu, pri kom môžeš vydýchnuť.
Stretávame sa v mojom priestore v Banskej Štiavnici, v priestore v Banskej Bystrici, niekedy u klientky doma a veľmi rada pracujem aj online.
A potom sa rozprávame.
Niekedy totiž nepotrebujeme ďalšiu radu
Ženy ku mne často prichádzajú s náročnou skúsenosťou z predchádzajúceho pôrodu a s túžbou prežiť ten ďalší inak.
Inokedy prichádzajú preto, pretože je toho na ne jednoducho veľa. Materstvo, vzťah, dieťa, množstvo rozhodnutí, množstvo informácií.
A možno dlho nemali priestor, v ktorom by ich niekto naozaj vypočul.
Preto sa snažím nepredpokladať, čo odo mňa žena potrebuje.
Pýtam sa:
Chceš počuť môj názor? Chceš radu? Alebo chceš byť teraz iba vypočutá?
To sú pre mňa tri veľmi rozdielne veci.
Vo svojej práci využívam aj princípy nenásilnej komunikácie. Zaujíma ma, čo žena cíti. Čo potrebuje. Čo sa skrýva pod tým, čo práve hovorí.
Niekedy nemusím priniesť žiadne riešenie.
Stačí počúvať.
Niekedy zrkadlím to, čo počujem. Ak si všimnem, že sa žena alebo pár k niečomu opakovane vracajú, môžem povedať: „Všimla som si, že toto spomínate už niekoľkýkrát.“
A nechám to tam.
Pretože niekedy človek nepotrebuje, aby mu niekto povedal, čo má robiť. Potrebuje sa konečne počuť.
Čo by som chcela, aby si si odniesla?
Úľavu.
Uvoľnenie.
A možno jednoduchý pocit:
Dobre som.
Som správne tam, kde sa na svojej ceste práve nachádzam.
Nemusím mať všetko vyriešené. Nemusím všetko vedieť. Nemusím robiť veci tak, ako ich robia ostatní.
Na našich stretnutiach sa snažím vytvárať priestor, v ktorom nemusíš nič hrať ani dokazovať. Môžeš byť sama sebou, hovoriť otvorene o tom, čo prež ívaš, a vedieť, že to, čo prinášaš, nebude hodnotené ani súdené.
Pretože mojím cieľom nie je, aby si odchádzala s pocitom, že ja mám odpovede na všetko.
Práve naopak.
Chcem ti pomôcť nachádzať tvoje vlastné odpovede. Viac dôverovať sebe, svojim pocitom, potrebám a tomu, čo je správne práve pre teba.
Aby si cítila, že dokážeš všetko, no zároveň na to nemusíš byť sama.